Rok 2018 sme ukončili víťazným zápasom proti Fenerbachce Istanbul v Európskej lige pred viac ako 11 000 fanúšikmi. Keby mi niekto tento scenár navrhne pred rokom, tak by som ho asi s radosťou bral. Keď sa však obzrieme za sezónou, možno sme mohli dokázať viac a ešte raz si na jar vycestovať po Európe.

Ako sme sa celú európsku jeseň prezentovali skvelými choreami, tak sme jeseň aj uzavreli. A osobne musím povedať, že subjektívne sme sa prezentovali na záver choreom, ktoré je u mňa zo všetkých najvyššie. Vyobrazené na ňom boli staré trnavské hradby, ktoré stáročia chránili mesto pred dobyvateľmi a v modernej histórií mestu dávajú trnavské špecifikum. V strede bol dominantný historický erb mesta. Trnava je to za čo sa oplatí bojovať a na čo sa oplatí byť hrdý. Klobúk dole pred všetkými chalanmi, ktorí sa o tieto parádne chorea starali celú jeseň (najmä grafici, maliari, chlapi čo to organizovali, tí čo každé choreo chodili pripravovať a potom nám ostatným priniesli parádne zážitky, skvelé fotky a pocity hrdosti). Jedzine TRNAVA!

Zápas sme si užili aj po fans stránke. Atmosféra bola od úvodu výborná, aj keď sa reálne o nič nehralo. Veľkú parádu priniesol na tribúny legendárny Sklíčko. Prespievané Don't worry, be happy trnavským fans zborom bolo famózne a opäť niečo jedinečné. K maximálnej spokojnosti chýba už len ten jeden jarný výjazd navyše. Snáď to nebude dlho trvať a v Európe sa ukážeme onedlho znova. V ešte lepších počtoch a lepšom svetle.

Fodbal 1:0 Gól Yilmaz (nebol to vlastný, tento hral za nás)

TRNAVA DO TEHO!